Keď ma Agátka oslovila, či by som do jej blogu neprispela pár riadkami, hneď som povedala ÁNO. No potom som začala uvažovať, čo hodnotné Vám, mamičkám, napísať, a prečo by ste to vlastne mali čítať. A preto by som Vám na začiatok rada povedala, prečo sa vlastne venujem deťom, koučovaniu a mentoringu.
Pravda je taká, že rodičom sa nerodíme, ale stávame.
A každá jedna mamina je pre svoje dieťatko tá najlepšia na svete. No nie všetky deti majú také šťastie, že vyrastajú v harmonickej rodine. A to bol aj môj prípad. Hoci ma moji rodičia milovali najviac ako mohli, a robili všetko preto, aby sme sa ako deti mali dobre, dieťa nie vždy chápe konanie rodičov. Pre neho sú dôležité úplné iné veci, ako bezpodmienečná láska, pocit bezpečia a to, že sa na svojich rodičov môžu spoľahnúť, a že ich budú prijímať aj keď sú zlé, neposlušné a vzdorovité. Že porozumejú im a ich emóciám, ktorých je tak nespočetne veľa.
Pre deti je vzťah s rodičmi a ich láska to najdôležitejšie, čo v ich detskom svete majú.
Keď som bola malá ja, tej lásky som veľa necítila, pretože môj otec veľa pil, bol agresívny a ponižoval ženy všetkými možnými nadávkami. Hádal sa s mamou, kričal, a sial okolo seba negativitu a strach. Bála som sa ho. Keď som mala 18, vyhodil ma z domu.
Preto som už ako dieťa začala rozmýšľať, ako môžu byť všetky deti na svete šťastné. Keď som vyrástla v dospelého človeka, moje traumy z detstva ma v živote veľmi ovplyvňovali. Nebola som sebavedomá, neverila som si, každý ďalší vzťah skončil katastrofou, pretože som v každom partnerovi hľadala lásku a uznanie svojho otca. A keď vidíte v partnerovi svojho otca, podvedome sa tak k nemu aj správate.
Ako to ale súvisí s deťmi, rodičovstvom a výchovou?
Veľmi veľa. To, čo prežívame ako deti, ovplyvňuje nás život v budúcnosti. Učíme sa od svojich rodičov a preberáme od nich to dobré, no aj to zlé. A všetko sa to zapisuje hlboko do nášho podvedomia. A keď sa potom sami staneme rodičmi, naše deti začnú vyťahovať všetky naše staré rany (aj tie už dávno zabudnuté) pomaly na povrch. A emócie nami začnú lomcovať a my nevieme, čo sa deje, a tak sa začneme brániť – krikom na svoje deti. Začneme im odovzdávať presne to, čo robili naši rodičia nám.
Som detský kouč a mentor, no koučing a mentoring nie je ani tak o deťoch, ako o nás. Najskôr sa mi musíme naučiť zvládať samé seba, čomu sa do hĺbky venujem aj v mojej e-knihe Ako Zvládať Samú Seba a Nezblázniť sa, a naučiť sa pozerať na život aj očami toho druhého.
Pochopiť jeho konanie, úmysli a odpustiť mu, čo nie vždy je tak ľahké. Je to v našom živote obrovský krok dopredu, zmieriť sa so svojou minulosťou a odpustiť. Mne to trvalo 24 rokov. A vďaka tomu, že viem teraz zvládať samú seba, dokážem svoju dcérku vedome viesť jej vlastným životom. Nesnažím sa ju manipulovať, ale som skôr jej sprievodca, a keď dokážeme svojim deťom klásť tie správne otázky, dokážu veľmi rýchlo pochopiť, čo od nich chceme. Vždy im však treba nastaviť tie správne hranice. Ako na to? Aj to je súčasťou mojej e-knihy a ešte ďaleko viac.
Nech si už na akejkoľvek štartovacej pozícii, či sa o vedomú výchovu práve len zaujímaš, alebo tvoje dieťa už dlhšie vzdoruje a ty už naozaj nevieš kade kam, nikdy nie je neskoro na sebe začať pracovať. Áno, na sebe! Pretože ty si kľúčom k tomu, aby ťa dieťa rešpektovalo a počúvalo. Keď sa zmeníš ty, zmení sa aj tvoje dieťa, pretože ono je ešte tvárne, nenarodilo sa “hotové” a preto bude s láskou nasledovať svoju Severku – Teba.
Michaela Krnáčová
odkaz na e-knihu: AkoZvladatSamuSeba
odkaz na web: www.miskakrny.com/
Najnovšie komentáre