Petra Nagyová Džerengová, manželka, mamka 4 detí, ktoré ju určite poriadne zamestnávajú a perfektná spisovateľka pre deti aj dospelých. Napísala nám krátky príbeh o tom, aká bola jej cesta za svojím snom stať sa spisovateľkou a aj to, že je jasným dôkazom toho, že ak niekto niečo veľmi chce a ide si za tým, tak to aj dosiahne.
Nech je pre nás, milé mamky, a tiež pre naše deti veľkým vzorom tým, že aj keď máme kopec pracovných aj domácich povinností, nemali by sme zabúdať na svoje sny a ciele.
„Písať som začala ešte voľakedy na základnej škole, kedy mi uverejnili aj prvé poviedky. Ale skôr ako som začala písať, som sa stala vášnivou čitateľkou. Keď nás v prvej triede zapísali do školskej knižnice, okamžite som tam bola pečená-varená a trávila tam každú veľkú prestávku. A keď sa mi nejaká knižka dostala pod kožu, vravela som si: wau, také niečo dokázať…
Skutočne pravidelne písať som však začala až po vysokej škole.
Na univerzite som nemala čas, keďže som bola denný študent a mala aj prácu na trvalý úväzok – pracovala som ako letuška. Hneď po promócií som si však nechala poslať z Košíc od mamky starú consulku, na ktorej som sa učila písať na strednej škole a začala písať. Mojím snom bolo odjakživa písať pre deti, no vždy som mala pred tým rešpekt, keďže si myslím, že napísať dobrú detskú knihu je skutočne náročnejšie ako knihu pre dospelých.
Deti sú nároční čitatelia – ak ich kniha nezaujme, tak ju odhodia, a zároveň musíte aj zaujať rodiča. Mnohí detskí autori to prekombinujú, a knihe nerozumie ani dospelý, nieto ešte dieťa. Ja mám štyri deti, najmenšie má 11 a ešte si čítame spolu. Za tie roky som im po večeroch prečítala kvantá kníh a mám dobrý prehľad. Keď som napísala prvú knihu pre dospelých, získala som cenu Debut roka a akosi automaticky som pokračovala v písaní pre dospelých, i keď v kútiku srdca som stále snívala o knihách pre deti.
Až jedného dňa, keď som na chvíľu zakotvila v komunálnej politike a pracovala ako viceprimátorka, nemala som energiu na písanie pre dospelých a pokúsila som sa o tvorbu pre deti. Napísala som knihu Klára a mátohy, ktorá sa pôvodne mala volať O dievčatku, ktoré sa bálo spať samo. Hoci mnoho dospelých si myslí, že rozvedení rodičia do kníh pre deti nepatria, ja som bola vždy presvedčená, že svet pre deti vytvárame my a keďže doň patrí aj rozpad rodiny, je našou povinnosťou vysvetliť im to jazykom, ktorému porozumejú.
Kniha mala veľký úspech a dodnes sa dotláča, vyšla aj v Maďarsku, a v Čechách. Deti si vyžiadali pokračovanie a tak nasledovala Klára a iglu, a tretí diel Klára a Tity. Myslela som si, že tým trilógiu uzavriem, keďže v knižke je všetko dovysvetľované, deti mi však vymysleli, že mám napísať aj štvrtý diel, v ktorom vycestujú Klára s Tity a mamou do Afriky. Už som ho chcela písať, korona vírus však moje plány narušil.
Pre deti som napísala aj knižku Hanka a Adam, o dvoch súrodencoch, ktorí nemajú televízor a majú čas vymýšľať šibalstvá vo veľkej záhrade, v ktorej vyrastajú.
Stále píšem aj knihy pre dospelých, no musím sa priznať, že som šťastná, že moje knihy deti milujú, lebo veľmi rada chodím na besedy s nimi, radšej ako na besedy s dospelými čitateľmi. Deti sú úžasné, nabijú ma takou energiou, že mi vydrží aj zopár dní. Okrem toho, spolu s kamarátkami máme vydavateľstvo pre deti a mládež Verbarium, kde vydávame úžasné knižky pre detičky a vďačné slová od mamičiek nás hrejú pri srdci tak, že by som svoju prácu nemenila. Pre mňa je táto profesia splnením sna.
So srdečným pozdravom Petra Nagyová Džerengová
Najnovšie komentáre