Mnohé z Vás už sú mamičky – cestovateľky, a mnohé z Vás premýšľate, aké to je cestovať s malým dieťaťom na dlhšiu dovolenku. Či to nie je príliš stresujúce pre bábätko a ako to mamičky – cestovateľky zvládajú. Opýtala som sa naslovovzatej odborníčky, mamičky – cestovateľky Martiny Magulovej, ktorá toho spolu s manželom Milošom a teraz už aj so synom Maťkom, precestovala kus sveta:
Martinka, kedy Ste sa rozhodli začať cestovať?
Cestujem na vlastnú päsť od vysokej školy, kedy som šla sama s kamarátkou do USA na pracovné leto, na konci ktorého sme mesiac cestovali po krajine. Strávila som tu takto 4 krát viac ako 3 mesiace prácou a cestovaním, naučila sa dobre anglicky a zistila, že “nič nie je nemožné”. Potom som chodila na kratšie a dlhšie výlety a dovolenky kedykoľvek to čas a financie dovolili a túlavé topánky mi zostali doteraz.
Prečo práve cestovanie Vás uchvátilo?
Cestovanie má pre mňa obrovské množstvo pozitív, ani neviem, kde začať… Na jednej strane veľmi obohacuje bežný život o nové zážitky, chute, vône… Zároveň umožňuje užívať si viac prítomný okamih, kedy dni majú akosi viac hodín, aj vďaka tomu, že odpadá množstvo povinností, pracovných, aj tých bežných okolo domácnosti. Zmena bežného stereotypu a prostredia umožní pozrieť sa na svoj život a veci, ktoré riešime, starosti, či problémy z väčšieho nadhľadu, a tak sa človek oveľa ľahšie pohne z miesta. Milujem tiež stretnutia a rozhovory s ľuďmi z rôznych kútov sveta. Viac sa smejem, viac plačem od šťastia, keď zbadám niečo dychberúce… A zároveň sa vždy teším aj domov a užívam si viac bežné veci, ktoré mám doma rada.
Kedy je podľa Vás najlepší čas začať cestovať s malým bábätkom?
Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať, keďže každé dieťatko a každý rodič je iný. Ak je bábätko úplne zdravé a nepreplače pol dňa a zároveň rodičia sú zvyknutí cestovať, nie je problém ísť autom alebo letecky napríklad niekam v Európe aj s pármesačným dieťaťom. Poznám rodiny, ktoré šli s 3 mesačným dieťaťom do Karibiku a užili si to tam perfektne, ale aj rodiny, ktoré mali stres pred cestou autom v roku či dvoch dieťaťa do Chorvátska. Každý má iné túžby, iné strachy, a tak ak by mal výlet spôsobiť viac stresu ako radosti, nesilila by som to a cestovala až keby som ja bola s tým v pohode. Keďže v tomto prípade rodičia jednoznačne vplývajú na dieťa a ak je nervózny rodič, je nespokojné aj dieťa. Ak je rodič v pohode a výlety a dovolenky berie ako normálnu súčasť života, vtedy aj deti to berú od malička normálne ako súčasť bežných dní a mnohokrát sa novému prostrediu či dlhším presunom prispôsobia lepšie ako my dospelí.
My sme boli prvýkrát s 5 mesačným synom v Amsterdame a doteraz na to spomíname. Drobec sa plazil pod veternými mlynmi, aj v tulipánovom parku, v centre mesta sme ho kočíkovali alebo vykúkal z nosiča, boli sme aj na plavbe loďou po kanáloch. V 9. mesiacoch sme boli letecky v Bosne a Hercegovine a prešli pár miest v krajine, v 11 mesiacoch sme boli v Moskve a na Maledivách a v roku na plavbe výletnou loďou z Dubaja do Ománu. Na každú z týchto ciest máme výborné spomienky, aj keď to, samozrejme, nebolo o oddychu (oddych však nie je pri malých deťoch ani doma).
Nemáte strach z lietania, z morskej choroby napríklad?
Nemám vôbec. Keď sme cestovali ešte bez syna, väčšinu letov som prespala alebo využila na čítanie. Na boj so strachom z lietania existuje množstvo metód a pomôcok, odporúčam teda naštudovať ak sa niekto bojí a hlavne odletieť, možno strach po prvom lete opadne. Morskú chorobu našťastie tiež nemám, a to som zažila poriadne adrenalínové situácie na menších loďkách na rozbúrenom mori. Zvládli to nakoniec všetci, aj keď ostatní o niečo ľahší… 🙂 Treba mať pri sebe pre istotu Kinedryl.
Čo robíte v prípade, že si niečo doma zabudnete?
Vždy si skontrolujem pár základných vecí, bez ktorých by som nemohla cestovať – pas, peniaze, platobné karty, víza alebo elektronické registrácie, notebook, špeciálne lieky na predpis a pod. Ostatné veci sa dajú dokúpiť, všade sú obchody, takže nerobím si ťažkú hlavu z kozmetiky, oblečenia, potrieb pre dieťa a podobne. A tiež platí, že množstvo vecí, ktoré bežne používame doma, môžeme na cestách oželieť.
Čo určite by sme my ako mamičky nemali doma zabudnúť pre malé dieťa?
Ako som spomínala v predchádzajúcej otázke, netreba sa príliš stresovať tým, aby sme nič nezabudli, v bežných destináciách, do ktorých cestujú rodiny s deťmi sú všade obchody rovnako ako u nás, takže čokoľvek sa dá dokúpiť. Netreba brať napríklad plienky na celý pobyt pre malé dieťa, ale stačí len na prvých pár dní a ostatné až na mieste. Dôležité sú akurát špeciálne lieky, ak dieťa užíva a aj lieky na bežné choroby a zranenia (horúčka, bolesť uší, zapálené oči, rýchloobväz, dezinfekcia a pod). Ak sú v danej destinácii komáre, stojí za zváženie kúpiť dieťaťu šetrnejší repelent určený pre deti. Opaľovacie prípravky, pokrývky hlavy, hračky atď sa kúpia aj na mieste, aj keď výber môže byť viac obmedzený ako doma. Ak má dieťa obľúbenú hračku, alebo maškrty, zoberte mu ich z domu. Na dlhšie cesty je fajn vziať nové zábavky podľa veku dieťaťa a dostatok jedla a dobrôt. 🙂
Nerobí Vám problém stále dookola baliť kufre, teraz už aj pre ďalšieho člena rodiny?
Vôbec, už to beriem automaticky a netrá mi to dlho. Na párdňové výlety som zvyknutá baliť večer pred odchodom, na dlhšie cesty už o deň skôr pre prípad, že treba niečo dokúpiť. Každopádne mi balenie a vybaľovanie vôbec neprekáža, jediný problém mám s množstvom oblečenia, ktoré často zbytočne zabalím. Stále sa učím byť väčší minimalista pri balení.
Stratili Ste už niekedy niečo na dovolenke?
Hm, viackrát sme mali šťastie v nešťastí a dopadlo to dobre. Manžel napríklad stratil mobilný telefón v autobuse v Barcelone. Zistili sme to pri príchode na flamenco show, ktorú sme mali rezervovanú. Hneď som zo svojho telefónu skúsila zavolať na jeho číslo a na naše prekvapenie ho zdvihla pani, s ktorou sme sa snažili dohodnúť, kde by nám telefón vrátila.
Nevedela dobre po anglicky, bola to turistka z Egypta, s ktorou sa nám nakoniec podarilo stretnúť o polnoci na rušnej ulici La Rambla. Nechcela žiadne peniaze za nájdenie mobilu, bola naozaj veľmi milá. Ďalej sa nám podarilo zabudnúť veľký žltý kufor na rušnej zastávke metra v New Yorku… Keď sme to zistili, vystúpili sme a bežali k infopultu, z ktorého pani za prepážkou zavolala na danú zastávku, aby ho niekto našiel a odložil nabok. Našťastie sme sa k nemu dostali. Aj na Tenerife som zabudla zase nosič pre dieťa v autobuse, ktorý s ním obehol pol ostrova, dlho som telefonovala, kým som dohodla preloženie do iného autobusu, ktorý mi ho doviezol na letisko len tak tak, aby som stihla let domov. A iné situácie, za tie roky sa zažije všeličo…
Zmeškali Ste už niekedy let? Ak áno, ako Ste to riešili?
Let našťastie nie, ale dvakrát som pribehla na letisko tak, že 5 minút po nás zavreli bránu. Vždy to bolo kvôli nehode na diaľnici a veľkému zdržaniu, kedy som si aj poplakala a neverila, že daný let stihneme.
Najkrajší zážitok z dovolenky?
Fú, tak na toto asi neviem odpovedať, tých zážitkov bolo mnoho. Viacero momentov mi však vohnalo slzy šťastia do očí, tak možno niektoré z nich – keď ma priateľ (terajší manžel) požiadal o ruku nečakane v Monacu, keď som zbadala obrovské stádo delfínov pri plavbe loďkou v Keni a celá roztrasená skočila so šnorchlom medzi nich, množstvo zážitkov zo safari v Keni – keď sa za nami rozbehla slonica, alebo okolo stanu chodili hrochy a iné, množstvo zážitkov spojených so synom, ktorý si ako malý chlapček získaval pozornosť cudzích ľudí. Milujem hrvajúcve fontány – v Las Vegas, Dubaji, či Barcelone. Gýčové západy slnka nad morom, ideálne ak sú tam aj palmy. A mnoho ďalších.
Najväčšie sklamanie z dovolenky?
Sklamanie bolo asi z jednej z mála dovoleniek, ktoré som absolvovala cez cestovku, kedy sme sa až po príchode na miesto dozvedeli, že kvôli plným kapacitám ideme do iného hotela, aký sme si rezervovali. V ktorom mne, asi najväčšiemu jedákovi pod slnkom nechutilo jedlo v all inclusive reštaurácii, more pri hoteli bolo veľmi špinavé, celkovo sme sa tam necítili dobre a utvrdila som sa v tom, že cez cestovku už tak skoro nepôjdeme.
Aká bola Vaša najkratšia a aká najdlhšia dovolenka?
Najdlhšie som bola v USA, kde som strávila 4 krát cca 3,5 mesiaca, počas tejto doby som pracovala, aj niečo precestovala, raz to bolo napríklad takmer mesačné cestovanie vlakom naprieč USA po mnohých známych mestách a miestach. Do USA som sa viackrát vrátila iba na cestovanie, vždy na cca 3 týždne. V Ázii sme boli tiež takmer mesiac, zastavili sme sa v Dubaji, Hong Kongu, Thajsku, Singapure a Kuala Lumpur v Malajzii.
Najkratšia dovolenka myslíte letecká? Hm, asi na 2 noci na Ibizu, kedy sme odlietali veľmi skoro ráno, čiže pred obedom sme už boli pri mori, na ďalší deň sme doobeda boli na pláži pri našom hoteli a poobede si spravili výlet na inú pláž a letovisko na ostrove a v deň odletu sa tiež stihli okúpať a prejsť sa uličkami hlavného mesta. Takže fajn výlet, ktorý nestál príliš veľa a super sme si ho užili.
Ak sa Vám tento rozhovor páčil a mali by Ste záujem ďalej sledovať cesty našej dobrodružnej mamičky Martiny, môžete tak urobiť na jej stránke martinamagulova.sk, alebo ju tiež nájdete aj na: cestujemebezcestovky.sk
Instagrame: cestujemebezcestovky Facebooku: CestujemeBezCestovky
Martinka, ďakujeme Vám za rozhovor a prajeme ešte veľa veľa nezabudnuteľných zážitkov z dovoleniek.
Najnovšie komentáre