Keď som oslovila túto osôbku, či by mi nenapísala stručný príbeh o tom, ako sa dostala k písaniu, skoro som neuverila. Úplne nekomplikovaná a bezprostredná žienka, bez najmenšieho problému mi za pár minút napísala krásny príbeh o sebe. Vzdávam jej hlbokú úctu a obdiv za to, že ukázala, že aj v dnešnej dobe sa dá správať sa ku sebe navzájom s úctou, rešpektom a toleranciou. Prajem jej, aby jej táto vlastnosť ostala navždy – je to VZÁCNOSŤ, prajem jej veľa veľa vydarených knižiek, aby ju neobchádzala chuť písať a veľa veľa čitateľov.
Písať som začala takmer pred štyrmi rokmi. Manžel je poľovník a často chodieval večer poľovať a ja som bývala sama. Syn už o ôsmej väčšinou spal, tak čo s načatým večerom? Tak som si jedného večera sadla za počítač a začala písať ( to, že sa mi v hlave rodili všelijaké príbehy, sa dialo už od základnej školy. Už vtedy som si písala všelijaké rozprávky a aj som prispievala svojou tvorbou do školského časopisu.) Písala som len tak pre zábavu a zrazu som mala štyri, päť , pätnásť strán. Samozrejme neboli napísané hneď, niekedy som medzi jednotlivými písaniami mala aj dva mesiace prestávku.
Ale stalo sa to mojim obľúbeným relaxom.
Úplne som dokázala vypnúť a oddýchnuť si pri tom. A náramne som sa pri tom bavila. Kto čítal moje knihy, tak ma pochopí, o humor v nich nie je núdza.
Prvý rukopis som písala dva a pol roka. Počas toho som stihla byť opäť tehotná a narodil sa mi druhý syn. Rukopis som odoslala do štyroch vydavateľstiev a všetky štyri ma odmietli. Vravela som si „veď keď nie, tak nie“, písala som to hlavne pre vlastnú zábavu. A štyri mesiace po tom, som si povedala, že ho skúsim ešte poslať do jedného vydavateľstva a keď nebudú ma záujem, tak to nechám tak. A oni mali záujem.. ešte v ten deň ako som im rukopis poslala sa mi ozvali, že ich to zaujalo a môžeme sa dohodnúť na vydaní. Skákala som pol metra vysoko. Veľmi som sa tešila, že z toho bude knižka. Už len tá predstava, že mi vydajú knihu, ktorá sa bude predávať v kníhkupectvách bolo pre mňa čosi úžasné. Ale keby mi vtedy niekto povedal, že z toho bude bestseller.. asi ho vysmejem. Kniha Plakať som si zakázala sa uchytila, tri mesiace od vydania sa vypredal náklad a odvtedy až doteraz sa robila dotlač štyrikrát. Tešila som sa veľmi! Až som sa chvíľami sama seba pýtala , “ je to pravda? naozaj sa to deje?“ Keďže kniha má otvorený koniec, čitatelia a aj vydavateľ začali pýtať pokračovanie.
Príbeh som už mala v hlave a tak som si povedala, že idem do toho. Denne mi chodilo niekoľko správ od čitateľov, či bude pokračovanie a kedy bude a nech je čo najskôr. A tak som písala celé leto ako český žandár a pol roka od vydania prvej knihy, uzrela svetlo sveta druhá kniha, pokračovanie Plakať je dovolené. Veľmi sa teším, že sa čitateľkám moje knihy páčia. Sú samozrejme aj také ktoré napíšu, že je to hnus a otras. Beriem, s knihami je to žiaľ tak. To čo sa páči mne sa nemusí páčiť ostatným. No i napriek tomu som veľmi vďačná za každú pozitívnu recenziu, za každú milú správu, ktorú mi čitateľky pošlú. Ďakujem, veľmi si to cením. 🙂
S pozdravom Lucia
Najnovšie komentáre